Menici se perspektivy
Keď sa pozriem späť na posledný rok a pol, veľmi výrazne dokážem rozlíšiť tri oblasti alebo veci, ktoré som začal oveľa viac, intenzívnejšie vnímať:
- Na začiatku pandémie, keď sme ostali doma, som nemal žiadne obavy z toho, čo bude. Keď som si to uvedomil, prekvapilo ma to. Po hlbšom zamyslení sa nad tým som si uvedomil, že na obavy nie je dôvod. Rodina bola v poriadku, svoju prácu som dokázal robiť aj z domu a uvedomoval som si, že moje praktizovanie Taoistického Tai Chi nie je viazané na miesto a čas, v ktorom bežne chodím viesť naše stretnutia. Trénovať môžem kedykoľvek a kdekoľvek. Práve toto poznanie mi dodávalo pocit pokoja a istoty, že mám poklad, z ktorého môžem čerpať a žiadna pandémia ma nemôže obmedziť. Myslím, že práve táto analýza mi umožnila uvedomiť si vplyv dovtedajšieho tréningu na moju reakciu na pandémiu. Jednoducho som reagoval tak, ako keď na retreate dostávame inštrukcie, ktoré sa snažíme aplikovať, ale nie sme na ne fixovaní. Prijímame ich, pracujeme s nimi, ale zostávame flexibilní. A keď inštrukcii porozumieme, necháme ju ísť. Takto som asi podvedome pristupoval aj k zmenenej situácii – o.k., došlo k zmene, prijmi ju, prispôsob sa a choď ďalej. Fascinujúce je, že som to nepotreboval vedome analyzovať, jednoducho sa to udialo. Ak nemáte obavy, vaše okolie to vycíti a tiež nebude mať obavy.
- Veľmi skoro po začatí sobotňajších stretnutí s lídrami FLK som začal vnímať silný pocit jednoty a silu našej komunity. Dovtedajšie fyzické stretávanie s členmi a lídrami FLK na retreatoch, v centrách a na mítingoch boli síce osobné, ale menej časté. Možno práve preto človek nevnímal ten kontakt, hoci osobný, tak intenzívne. Ale teraz, keď sme sa nemohli fyzicky stretávať, ale začali sme sa stretávať pravidelne v online priestore, som začal vnímať všetku tú obrovskú snahu a energiu, ktorá bola vložená do toho, aby náš tréning zmysluplne pokračoval. A to ma zároveň naplnilo ešte väčšou dôverou v organizáciu a jej lídrov. Mám pocit, akoby sme predtým boli síce blízko, ale trochu oddelení a teraz sme síce navzájom ďaleko, ale viac spojení. Napadla mi taká paralela s časticami pevnej látky: ak sa častice dostanú k sebe navzájom príliš blízko, prevládajú odpudivé sily medzi nimi a keď sa príliš vzdialia, prevládajú medzi nimi príťažlivé sily. Tieto silové interakcie umožňujú látke existovať v pevnom skupenstve.
- Pravidelný kontakt s chantingom počas sobotňajších stretnutí mi umožnil zväčšiť hĺbku vlastného tréningu. Už to nie je len teória alebo niečo výnimočné, s čím sa stretneme iba niekoľkokrát do roka na retreatoch. Stáva sa súčasťou tréningu rovnako ako vykonávanie fyzických pohybov. Je to ako pridať ďalší kamienok do veľkej mozaiky, čím sa celkový obraz s názvom „praktizovanie umení Taoistického Tai Chi“ stáva zreteľnejším a nadobúda novú kvalitu a hodnotu.
- Na začiatku pandémie, keď sme ostali doma, som nemal žiadne obavy z toho, čo bude. Keď som si to uvedomil, prekvapilo ma to. Po hlbšom zamyslení sa nad tým som si uvedomil, že na obavy nie je dôvod. Rodina bola v poriadku, svoju prácu som dokázal robiť aj z domu a uvedomoval som si, že moje praktizovanie Taoistického Tai Chi nie je viazané na miesto a čas, v ktorom bežne chodím viesť naše stretnutia. Trénovať môžem kedykoľvek a kdekoľvek. Práve toto poznanie mi dodávalo pocit pokoja a istoty, že mám poklad, z ktorého môžem čerpať a žiadna pandémia ma nemôže obmedziť. Myslím, že práve táto analýza mi umožnila uvedomiť si vplyv dovtedajšieho tréningu na moju reakciu na pandémiu. Jednoducho som reagoval tak, ako keď na retreate dostávame inštrukcie, ktoré sa snažíme aplikovať, ale nie sme na ne fixovaní. Prijímame ich, pracujeme s nimi, ale zostávame flexibilní. A keď inštrukcii porozumieme, necháme ju ísť. Takto som asi podvedome pristupoval aj k zmenenej situácii – o.k., došlo k zmene, prijmi ju, prispôsob sa a choď ďalej. Fascinujúce je, že som to nepotreboval vedome analyzovať, jednoducho sa to udialo. Ak nemáte obavy, vaše okolie to vycíti a tiež nebude mať obavy.