Praktikovanie jeho učení je môj liek!

Váhala som, či si mám zapísať svoje myšlienky, keďže som sa o ne s vami podelila už pri troch príležitostiach. Nechcela som opakovať, čo ste už počuli, lenže odvtedy som mala čas ďalej uvažovať o tom, čo nám toto jedinečné a výnimočné obdobie prinieslo a ako mi pohľad späť pomohol prehĺbiť porozumenie jeho učení a prínosov, ktoré dostávame.

Trošku z minulosti: Začala som praktikovať jeho učenia vo veku 35 rokov. Bola som vtedy vo veľmi náročnom psychickom stave, lebo 10 rokov som zažívala veľmi intenzívne emócie paniky a úzkosti a pritom som nevedela o čo ide. Myslela som si, že som trošku „blázon“… Keď mi povedali diagnózu, napadlo mi, že nie som blázon a môžem urobiť niečo, čím si pomôžem. Najprv mi lekár predpísal antidepresíva. Nebola som nadšená, že budem brať lieky, ale veľmi som chcela prestať trpieť. Navyše som mala dve malé deti a prácu na plný úväzok, preto som musela fungovať. Okrem toho, že som z tých liekov pribrala, som nepociťovala žiadne pozitívne účinky. 

Tak som začala praktikovať Taoist Tai Chi v meste Montreal. Bolo to hodinu a pol raz do týždňa a mohla som tam chodiť pešo. Spočiatku som si myslela, že to pre mňa bude príliš pomalé, ale rýchlo som si uvedomila, že existuje veľa pohybov a od perfekcionistky, ktorou som bola, to vyžadovalo veľa práce. Zistila som,, že počas 90 minút nemyslím na nič iné iba sledujem pohyby a to samo o sebe bol prínos. Oslobodzuje to myseľ, myseľ sa netočí v 360 stupňoch, nemyslí na všetky možné veci naraz, ale zrazu sa začne sústrediť, ako laser, ktorý postupne zužuje zameranú oblasť a sústreďuje sa na jednu vec: sledovanie skupiny a lídra v tréningu. Nakoniec som sa po dvoch predvádzacích stretnutiach rozhodla stať členkou organizácie. 

Učila som sa formu, šľachomenné cvičenia, zúčastňovala som sa na všetkých aktivitách, na ktorých som mohla. Keď si spomínam na toto obdobie, uvedomujem si, že postupne som sa cítila lepšie, mala som stále menej a menej úzkostí a panických záchvatov. Cítila som sa uvoľnene v tomto prostredí, kde sme všetci vítaní a nikto nás neposudzuje. Štedrosť lídrov v tréningu, ktorí dávali a pritom nič neočakávali, vo mne zanechala hlboký dojem. Hodnoty, ktoré nám odovzdávali, mi poskytovali útechu a upokojenie, cnosti sa ma dotkli a oslovili ma. Napriek tomu som si ani neuvedomovala, čo sa deje. Robila som to preto, že som sa vďaka tomu cítila dobre a nemyslela som na to, že tým chcem niečo dosiahnuť. 

Po roku som sa so súhlasom lekára rozhodla, že už nechcem brať antidepresíva, a že pre mňa je liekom praktikovanie jeho učení! Prestala som brať lieky postupne, počas obdobia niekoľkých mesiacov a hlboko vnútri som cítila, že to bolo správne rozhodnutie. Úzkosť a návaly paniky nie sú ako zlomená kosť; po chvíli ste na 100% zdraví a idete ďalej. Zlepšenie je oveľa menej badateľné, prežívate lepšie a horšie fázy, ale s trpezlivosťou tie horšie fázy nie sú už také zlé a sú oveľa menej časté. Dokážem sa postaviť strachu a prijať, že cesta niekedy môže byť náročná, a aj tak sa rozhodnem ísť vpred. 

Vtedy som to nebola schopná postrehnúť, ale keď sa obzriem späť a vidím seba pred 23 rokmi, uvedomujem si, že moja dôvera v organizáciu bola každým rokom silnejšia. Dôvera je hlavnou súčasťou uzdravovania pre ľudí trpiacich úzkosťami. Viem ako veľmi som vyrástla pri každej prekážke, každom víťazstve, každej hodine. Mať možnosť pomáhať našej organizácii ako líder v tréningu, byť aktívny v pobočke, regióne je privilégium za všetko, čo som sa mohla naučiť a som vďačná za dôveru, ktorú do mňa vložili. 

Po všetkých stretnutiach od začiatku pandémie, rozprávaniach o jeho učeniach a osobnom praktikovaní, mám teraz oveľa lepšiu predstavu o tom, aké hlboké je dedičstvo taoistickej tradície majstra Moya. Naša organizácia je jedinečná a zaslúži si moju neochvejnú podporu. Mojou úlohou je pokračovať v taoistickom tréningu, aby z neho mohli mať úžitok aj iní. Chápem paralely, ktoré sú medzi starostlivosťou o oltár a starostlivosťou o nás samých, medzi vnútorným a vonkajším vesmírom. Staráme sa o organizáciu, aby sa ona mohla starať o nás, a aby sme sa my mohli starať o ostatných. Sme v službách niečoho, čo je väčšie ako my sami. 

Ďakujem všetkým, ktorí ma viedli tým, že mi dávali ponaučenia, ktorých skrytú hlbokú súcitnú múdrosť som niekedy musela hľadať veľmi dlho. Dnes už viem, že neviem, že by som sa nemala spoliehať na ilúziu poznania, ale zostať otvorená transformácii, byť v učiacom sa móde úplne stále. Dôverujem pocitu, prijímam srdcom všetky učenia od riaditeľov, cnosti, ktoré sú také hlboké, ale tiež náročné. Musím ďalej pracovať na pokore, vhodnom správaní, zmysle pre hanbu, okrem iného, aby som skrotila srdce a stala sa lepším človekom. Ďakujem, že nám pripomínate iskierku dobra v každom z nás. Je veľmi ľahké zabudnúť na ňu, alebo ju skrývať. 

Veľmi pekne ďakujem výboru riaditeľov, ktorí ďalej odovzdávajú jeho bohaté a hlboké učenia. Moje porozumenie sa zlepšuje aspoň o 1% denne! Som úprimne a hlboko vďačná a som ich dlžníkom.