Úžasný dar

Jedna z otázok, ktoré som sa spýtala môjho lídra v tréningu, keď som začínala praktikovanie Taoist Tai Chi®bola ako dlho mi bude trvať, kým sa to naučím. Povedal mi: „Tri až štyri mesiace a potom celý zvyšok života.“ Počula som, čo povedal, ale bola som trochu zmätená. Sústredila som sa na tie tri až štyri mesiace a zatlačila som myšlienku o zvyšku môjho života hlboko do mojej mysle. Myslela som si, že sa naučím Tai Chi a potom ho budem praktikovať samostatne a nebudem potrebovať žiadne inštrukcie. To bol môj plán. Ale ako som sa mýlila! 

Keď som skončila moje začiatočnícke stretnutia, chcela som postúpiť ďalej. Videla som, že sa môžem naučiť viac, tak som začala chodiť na pokračujúce stretnutia. Stále som sa „učila pohyby“, ale cítila som zmeny a spevnenie v mojom tele. Potom som sa zúčastnila na intenzívnom cvičení, kde som stretla iných lídrov, ktorí mi poskytli lepšie vedenie a viac porozumenia. Potom niekto navrhol, aby sme šli na 5-dňový taoistický retreat a povedala som si: „Dobre, pôjdem tam a budem mať tú skúsenosť.“ Pamätám si, že sa nás tam pýtali, čo nás tam priviedlo a ja som povedala, že hľadám ďalší krok v mojom živote. Vtedy som prvýkrát zažila, čo je to chanting a zaujalo ma to. Nevedela som, čo hovorím, ale páčilo sa mi robiť to spoločne v skupine a páčil sa mi pocit, ktorý som mala. 

Netreba pripomínať, že prvý taoistický retreat vo mne vyvolal túžbu pokračovať ďalej. Každý taoistický retreat mi poskytol nové pochopenie praktikovania, môjho tela, môjho ducha a mňa samej ako človeka. Potom prišli stretnutia lídrov a tiež učenie sa novým disciplínam: Lok Hup Ba Fa, meč, šabľa a Hsing-I. Tieto kroky som robila postupne, bez veľkolepého plánu dosiahnuť niečo konkrétne. Každý krok mi priniesol nové poznanie o mojom tele, mojom srdci, mojej mysli a o tom, aká chcem byť ako človek. 

Ukončila som magisterské štúdium manažmentu a tridsať rokov som pracovala v korporátnom svete. Musela som sa prispôsobiť a tu plniť administratívne úlohy iným spôsobom. Toto je kolektívna organizácia. Pracujeme ako skupina a žiadame o vedenie. Nikdy nemám pocit, že celá zodpovednosť leží na mojich pleciach, a že budem potrestaná, keď niečo nevyjde. Môže trvať dlhšie, kým dospejeme k rozhodnutiu, ale to rozhodnutie je dobre uvážené, a ak to nevyjde, je to chyba celej skupiny. Preto je ľahšie nechať ísť obavy. A také niečo som nikdy v korporátnom svete nepocítila. 

Keď som začala, išlo len o cvičenie, o pomoc so zvládaním stresu a o naučenie sa pohybov. Teraz je to pre mňa oveľa viac. Je to spôsob života. Teraz už chápem, že moje učenie sa a jeho praktikovanie bude trvať celý zvyšok života. Môjmu životu to pridalo bohatstvo, ktoré je úžasným darom.

Je to putovanie, na ktoré som sa veľmi rada vydala.