The Dragon's Head Blog: Nachádzanie nového pôvabu

Každý má pravdepodobne svoj príbeh o zákaze vychádzania: tu je ten môj. Aj po rokoch cvičenia Tai Chi som si nebola istá, či dokážem zacvičiť celú zostavu bez pomoci ostatných zo skupiny, ale bola som rozhodnutá skúsiť to a zacvičiť zostavu každý deň počas lokdownu. Do Tai Chi som sa zamilovala od chvíle, keď som s ním začala takmer pred desiatimi rokmi, inštinktívne som vedela, že nesie v sebe tajomstvo, ale hoci som sa mu sústredene venovala, nedokázala som vtedy ešte rozpoznať, čo mi prináša.

Počas zákazu vychádzania som si naša málo navštevované miesto pri pláži, kde si môžem zacvičiť zostavu bez vyrušovania. Veľmi rýchlo som zistila, že môžem cvičiť v súlade s vlastným vnútorným rytmom, spomalila som a pocítila ako každý pohyb vplýva na moje telo a rovnováhu. Až dovtedy som často pociťovala únavu na skupinách po tom, ako som hodinu, alebo aj dlhšie, nútila svoje telo (najmä ruky a ramená) zaujímať pozície, ktoré som odpozorovala od učiteľov alebo od „ľudí v rohoch“ pri cvičení zostavy.

Zrazu som mala čas ísť dovnútra, nemala som sa kým nechať viesť, bola som sama iba s tými rokmi trpezlivého zúčastňovaniu sa skupín: ale neuvedomila som si, že to bola metafora celého môjho života! Často som mimo seba hľadala usmernenie o tom ako svet funguje, nikdy som nedôverovala vlastným zmyslom ani uvedomeniu si vlastného tela. Prehliadala som vlastné telo, ktoré mi poskytovalo náznaky, keby som ho tak vtedy počúvala! To nádherné ticho, prerušované iba spevom vtákov, šumením mora a jesenným vánkom, mi pomohlo spomaliť, naučiť sa dokončovať pohyby a nie ponáhľať sa, aby som stíhala s ostatnými. Niekedy som pocítila nový pôvab v pohybe, ale vedela som dosť na to, aby som sa ho „nedržala“ a bola vďačná za tieto chvíle, z ktorých som sa mohla učiť.

Začala som chápať, že je oveľa dôležitejšie naladiť sa na vlastné telo, ako umiestniť ruky a nohy presne do takej polohy, akú nám ukazujú inštruktori. Hlavné inštrukcie o vyrovnanom držaní tela, zámernom prenášaní váhy a vnútornom uvoľnení, mi ukázali, že všetko to, čo robia ruky a nohy, je iba optická ilúzia a v podstate sa nepohybujú až tak veľmi ako som si myslela, ale skôr pokojne nasledujú vycentrovane držané telo a otáčanie chrbtice.

Tieto zistenia som prijala za svoje vlastné, až keď som začala pravidelne sama cvičiť. Teraz sú pre mňa pokladom a našich učiteľov vnímam cez novo precítené skúsenosti.

 

Dnes som sa vrátila z ranného cvičenia s uvoľnenými rukami a ramenami – a smiala som sa nad tým ako dlho mi trvalo spojiť si poznanie, že v živote hľadám potvrdenie všetkého zvonka s mojím cvičením Tai Chi. No, blížim sa k osemdesiatke, takže podľa mňa sa môžem začať meniť. — Jenny