The Dragon's Head Blog: Osobné príbehy / USA
Po mesiaci cvičenia zostavy samostatne sa mi stala zaujímavá vec. Najprv sa mi zdalo zvláštne cvičiť sama, bez skupiny. Prekvapivo som si uvedomovala ako cvičím, hoci sa na mňa nikto nepozeral. Po čase mi to však prestalo robiť starosti a začala som sa sústreďovať na to, ako sa pri cvičení cíti moje telo. Začala som si všímať, kde v tele pociťujem natiahnutie pri každom pohybe. Dá sa to natiahnutie predĺžiť bez naťahovania sa? Začala som si všímať, že cítim svoju váhu v oboch nohách. Dokážem do nohy dostať viac váhy bez nakláňania sa? Spustenie celej váhy do každej nohy ma udržuje v rovnováhe a dáva mi stabilitu. Potom je každá otočka chrbtice oveľa viac v strede. Od inštruktorov som počula toľko vecí, s ktorými sa môžem hrať.
Keď prežívam takéto sebaobjavovanie, veľmi sa mi páči toto obdobie, v ktorom cvičím sama. V podstate by som si to chcela zachovať. A to je zaujímavá vec. Nechcela by som o to prísť, keď sa zase budeme môcť stretať a cvičiť spolu. A to naozaj veľmi chcem byť spolu so všetkými, cvičiť s nimi a znova dostávať inštrukcie. Ale objavila som niečo nové – svoje vlastné cvičenie. Nový spôsob ako sa učiť a rozvíjať.
Ako keby som sa učila hrať na nástroji, alebo cudzí jazyk, musím cvičiť sama, aby som dosiahla skutočný pokrok. Cítim, že to funguje. Preto plánujem pokračovať vo svojom novoobjavenom osobnom cvičení, aj keď zas otvoríme skupiny. A či to tak aj bude, závisí iba odo mňa.
— Kathy, Portland, USA
