The Dragon's Head Blog: Už jedenásť mesiacov a stále zanietený!

Zavretý doma, ale bez pocitu stiesnenosti alebo izolácie!

Naši inštruktori nám často neúnavne opakovali: „Každý deň cvičte zopár šľachomenných pohybov…“

Spočiatku bolo moje cvičenie veľmi obmedzené, často iba skoro ráno. Bolo pre mňa ľahké s ním začať, ale ťažšie v ňom pokračovať. Vždy sa nájde niečo, čo nás vie rozptýliť. Ale snaha o dôslednosť bola vytvorená, na jednej strane silou vôle, ale na druhej predovšetkým pocitom spokojnosti, ktorý som vždy zažíval. Potom som nadobudol presvedčenie o potrebnosti cvičenia. Pri umývaní, pri chodení – stále cvičíme taoistické umenia. Vtedy sa cítime dobre.

Pravidelnosť sa stala mojou zásadou. A aby som nemusel počítať, nastavil som si budík. Našiel som svoj osobný rytmus. Často začínam pomaly. Pohyb sa prehlbuje a potom získa vlastný rytmus, navráti ma k pokoju, až sa začnem usmievať a cítiť dobre. Využívam rady, ktoré som tak často dostával: zámer, hlboké a pevné korene, relax.

Telo, aj so svojimi problémami, vie ako mi povedať, čo bude dnes možné. Je samozrejmé, že reuma vo veku 80 rokov nevymizla, ani nedostatky pamäte a porozumenia. Ale núka sa otázka, v akom stave by som bol, keby som jedenásť mesiacov denne pol hodinu necvičil taoistické tai chi. Som presvedčený o jeho prínosoch, preto sa budem snažiť v cvičení vytrvať tak dlho ako sa bude dať a budem sa tešiť na to, že ich budem môcť nachádzať znova spoločne s ostatnými členmi.

Claude