The Dragon's Head Blog: Všetci sme sami sebe inštruktormi

Keď sa pred rokom oznámilo, že sa rušia skupiny Taoist Tai Chi® na neurčito, predpokladal som, že budem ďalej cvičiť tie svoje tri-štyri razy do týždňa, ako keď som na skupiny chodieval. Ale odkiaľ budem mať inštrukcie? Nikdy som nerozmýšľal nad tým, že budem cvičiť bez inštrukcií. Dokonca aj keď som cvičil sám, zameriaval som sa na posledné opravy, ktoré som dostal. Ale robil som pohyb tak, ako mi bol ukázaný?

Keď prišiel zákaz vychádzania, našiel som si každý deň čas na šľachomenné cvičenia a pár zostáv. S častejším cvičením prišla túžba ďalej rozvíjať pohyby, na ktorých som pracoval. Vtedy som začal počuť hlasy inštruktorov z minulosti a aplikovať, čo povedali na moje súčasné cvičenie. V apríli som sa začal zúčastňovať na sobotňajších chantingových stretnutiach. Rýchlo som si uvedomil, že tieto diskusie ponúkajú inštrukcie pre naše individuálne cvičenie: „Nejde o pohyby, ide o pocit.“ Začal som sa pri cvičení zameriavať na to, ako všetko pociťujem vnútorne. Keď ma bolia pri niektorom pohybe kríže, čo musím zmeniť? Ak mám z priebehu pohybu dobrý pocit, čo robím správne? Sobotňajšie stretnutia mi poskytovali toľko nápadov, že som si ich musel začať zapisovať do osobitného zošita, aby som na ne nezabudol. Začal som pozorovať, že jednotlivé pohyby nielenže obsahujú expanziu a kontrakciu, ale táto expanzia a kontrakcia je vo všetkých rovnaká. Zistil som, že mám skutočnú radosť z opakovania toho istého pohybu dlhý čas, lebo môžem pozorovať ako sa pri jednotlivých opakovaniach mením. Stávam sa sám sebe inštruktorom vďaka svojmu osobnému cvičeniu a inštrukciám, ku ktorým som sa dostal počas sobotňajších stretnutí.