Viac z Histórie

Korene

Pôvod umení Taoist Tai Chi^® je možné vysledovať do najstarších období čínskej histórie. Od svojich počiatkov sa taoizmus snažil vrátiť telu a mysli ich pôvodnú povahu, priviesť ich do harmónie s Tao. Ako prejav tejto skutočnosti boli telesné umenia vždy neoddeliteľnou súčasťou jeho učenia. Najstaršie takéto umenia vykonávali šamani, ktorých učenia boli integrované do vznikajúcej tradície taoizmu. V priebehu stáročí a tisícročí pokračovali v rozvíjaní týchto umení taoistickí majstri a ich žiaci, žijúci v kláštoroch alebo ako pustovníci v prírode a snažili sa ich odovzdávať svojim študentom, obohacujúc tradície fyzického a duchovného kultivovania.

Zhang Sanfeng: Tai Chi ako vnútorná alchýmia

Niekedy medzi 11. a 14. storočím taoistický mních nazývaný Zhang Sanfeng vytvoril systém, ktorý nazval Taiji (Tai Chi). Tento systém zlučoval rôzne existujúce praktiky šľachy-meniacich cvičení, vyvinutých v kláštore Shaolin a vlastný tréning v rámci taoistických metód zušľachťovania a čistenia vnútorných energií tela.

Zhang mal niekoľko stúpencov, ktorí pokračovali v jeho učeniach. V priebehu dynastie Song, Yuan a Ming (12. až 17. storočie) bolo jeho Tai Chi známe predovšetkým v provincii Shaanxi v západnej Číne. V kláštornej tradícii Tai Chi slúžilo ako metóda vnútornej alchýmie resp. ako metóda na dosiahnutie vnútorných transformácií v tele s cieľom zlepšiť zdravie a dosiahnuť dlhovekosť. Vo svojich taoistických počiatkoch sa Tai Chi používa na dosiahnutie taiji (doslovne „Najvyššia Konečnosť“) alebo stavu komplementarity jinových a jangových energií v tele. Jeho cieľom bolo premeniť telo a myseľ tak, aby sa dosiahla nesmrteľnosť, chápaná ako dlhovekosť a osvietenie.

Tai Chi opúšťa kláštory

Koncom devätnásteho storočia sa pohyby Tai Chi postupne rozšírili medzi ľudí mimo kláštorných komunít. Ovplyvnili to dva faktory. Po prvé, cisár a šľachta si začali všímať vedľajší produkt výcviku Tai Chi, jeho aspekt bojového umenia. Ako školitelia cisárskej armády pôsobili tak Šaolinskí budhistickí mnísi ako aj taoisti z hory Wudang.

V rovnakej dobe dynastia Qing zakázala súkromné vlastníctvo zbraní a nechala ľudí bez obrany proti banditom a útočníkom. Bežný ľud, obdivujúci schopnosti sebaobrany mníchov, žiadal kláštorné spoločenstvá, aby ich učili. Zo súcitu začali mnísi prijímať laikov ako svojich učeníkov. Keďže vonkajšia komunita neovládala základy pre kultiváciu mysle, taoistickí učitelia sa obávali učiť svojich laických študentov všetko, čo vedeli. Taoistické vnútorné umenia sú veľmi silné. Ak sú vložené do rúk jedinca s nespútaným srdcom a mysľou, môžu spôsobiť škodu. V dôsledku toho sa taoistickí učitelia rozhodli dať laickým študentom k dispozícii len čiastkové poznatky, najpokročilejší tréning ostal za bránami kláštorov.

Keď sa takto Tai Chi dostalo na verejnosť, niektorí praktizujúci integrovali svoje vlastné nápady do techník učiteľov z kláštorov. Vzniklo tak mnoho nových škôl Tai Chi. Tie sa odlišovali od taoistickej tradície tým, že vo všeobecnosti nepovažovali Tai Chi za metódu taoistického tréningu. V taoistickej tradícii je cieľom tréningu taiji, harmonická rovnováha energií, nie dokonalé ovládanie formy.

Majster Moy obnovuje spojenie Tai Chi s jeho taoistickými koreňmi

Vďaka politickým zmenám a modernizácii Číny boli taoistické kláštory fyzicky ničené a upadali z dôvodu nového skepticizmu, ktorý sa vynoril v Číne ako súčasť obdivu k Západu. Výsledkom bolo, že poznanie spoza „zatvorených dverí“ kláštorov vymieralo spolu so staršou generáciou mníchov. Majster Moy Lin Shin, taoistický mních, ktorý od svojej mladosti podstúpil tréning v kláštoroch v Číne, získal poznanie taoistickej vnútornej alchýmie, na ktorom bolo pôvodné Tai Chi založené. Hoci veľká časť pôvodnej podoby mníšskej tradície Tai Chi bola stratená, majster Moy bol schopný rekonštruovať ducha originálu pomocou vedomostí, ktoré získal počas svojho taoistického tréningu.

Naša organizácia, ktorú majster Moy založil, je oddaná myšlienke priniesť umenia Taoistického Tai Chi^® do každej komunity s cieľom podpory telesného, duševného a duchovného zdravia a sprístupniť bohatstvo čínskej kultúry a taoistickej tradície.

Toto je dedičstvo, ktoré sa na želanie majstra Moya učíme a odovzdávame budúcim generáciám. Osvojiť si tieto znalosti si vyžaduje veľké osobné úsilie, odhodlanie a pravidelný kontakt so zdrojmi učenia.